V rámci zásady rovnakého zaobchádzania zodpovedný zamestnávateľ/ka má dodržať nasledovné povinnosti:

 

• sprístupniť miesta a zariadenia, v ktorých firma poskytuje služby, napr. bezbariérové vstupy a priestory, miesta vhodné pre batoľatá, nízkoprahové autobusy a pod.

• odstrániť ďalšie bariéry – „mentálne“, komunikačné, atď.

 

Ako sa brániť v prípade porušovania zásady rovnaného zaobchádzania a diskriminácie?

 

V prípade diskriminácie a porušovania zásady rovnakého zaobchádzania existujú viaceré spôsoby riešenia danej situácie. Ak sa poškodený rozhodol riešiť svoju situáciu, môže osobu porušujúcu zákon konfrontovať s danou situáciou nasledovne:

• podá na ňu sťažnosť,

• podá žalobu na súd,

• iniciuje priestupkové konanie,

• podá žalobu na ochranu osobnosti,

• podá podnet na ústavný súd,

• podá sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva,

 

Sťažnosť

V súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch má zamestnanec právo podať zamestnávateľovi sťažnosť. Zamestnávateľ je povinný na sťažnosť bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od konania, ktorým sa porušila zásada rovnakého zaobchádzania a odstrániť jeho následky.

​

Zákon expressis verbis neustanovuje, čo presne má takáto sťažnosť obsahovať. V sťažnosti by nemal chýbať popis konania, v dôsledku ktorého k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Sťažnosť by mala tiež obsahovať označenie osoby alebo osôb, ktoré sú podľa sťažovateľa za toto porušenie antidiskriminačného zákona zodpovedné. Sťažnosť môže podať aj ktorýkoľvek iný zamestnanec alebo zamestnankyňa, ktorí sú svedkami diskriminácie alebo iného konania porušujúceho zásadu rovnakého zaobchádzania.

 

Možnosť podať sťažnosť v prípade porušenia zásady rovnakého zaobchádzania vyplýva aj zo zákona o službách zamestnanosti. 

 

Sťažnosť sa podáva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad je na ňu povinný bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu. 

 

Ak zásadu rovnakého zaobchádzania poruší pri svojej činnosti orgán verejnej správy, napr. starosta obce alebo zamestnanec obecného úradu či zamestnanec štátneho orgánu, nie je vylúčená ani možnosť podať sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach. Takúto sťažnosť prešetruje vedúci orgánu, na ktorý bola sťažnosť podaná.

 

Sťažnosť musí obsahovať meno, priezvisko a adresu sťažovateľa. Musí byť zrejmý jej predmet - ako došlo k porušeniu zákona alebo ako bol sťažovateľ ukrátený na svojich právach a čoho sa sťažovateľ domáha.

 

Podnet za nedodržiavanie zásady rovnaného zaobchádzania možno podať aj na inšpektorát práce a na Slovenskú obchodnú inšpekciu, ktoré dozerajú na dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov, a teda aj na dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania. V prípade zistenia porušenia zákona môžu zamestnávateľovi uložiť pokutu až do výšky 100 000 Eur.

 

Žaloba na súd

Každý subjekt dotknutý porušením zásady rovnakého zaobchádzania má tiež možnosť obrátiť sa na súd. Môže sa domáhať, aby ten, kto zásadu rovnakého zaobchádzania porušil, upustil od svojho konania, teda prestal s obťažovaním alebo s inými diskriminačnými praktikami,  napravil protiprávny stav, poskytol primerané zadosťučinenie, napr. sa ospravedlnil. Dotknutá osoba sa môže domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu takejto náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a na všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

 

Na konanie pred súdom sa vzťahuje Občiansky súdny poriadok, ktorý stanovuje postup súdu a účastníkov konania. Konanie, teda žaloba sa začína na návrh osoby dotknutej nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania označenej ako navrhovateľ alebo žalobca. 

​

Žaloba sa podáva na súd, v obvode ktorého má bydlisko alebo stále pracovisko osoba, proti ktorej žaloba smeruje. 

Žaloba musí obsahovať identifikačné údaje žalobcu a žalovaného - meno, priezvisko, bydlisko, štátne občianstvo. Pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností - v čom spočíva porušenie zásady rovnakého zaobchádzania ako aj označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva. Zo žaloby tiež musí byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha,   napr. ospravedlnenie alebo náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

 

V konaní vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania sa účastník môže okrem advokáta alebo inej osoby, ktorú si zvolí, dať zastupovať aj Slovenským národným strediskom pre ľudské práva. To zo zákona zabezpečuje právnu pomoc obetiam diskriminácie a prejavov intolerancie. Účastník sa tiež môže dať zastupovať inou právnickou osobou, napr. občianskym združením, ktorého cieľom alebo predmetom činnosti je ochrana pred diskrimináciou.

 

Priestupkové konanie

Jednou z možností ohľadom porušovania zásady rovnakého zaobchádzania je iniciovať priestupkové konanie, a to podaním oznámenia o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Takéhoto priestupku sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech alebo ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním alebo ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, alebo iným hrubým správaním.

​

Oznámenie o spáchaní priestupku možno podať na polícii alebo na obvodnom úrade. Možno ho podať osobne, písomne, telefonicky alebo faxom. V posledných dvoch prípadoch, teda telefonicky alebo faxom však treba podanie najneskôr do troch dní doplniť, a to písomne alebo ústne do zápisnice. Oznamovateľ priestupku má právo požiadať, aby ho správny orgán do jedného mesiaca upovedomil o vykonaných opatreniach.

 

Žaloba na ochranu osobnosti

Ďalšou možnosťou dotknutej osoby v prípade takého diskriminačného konania, ktoré má za následok zásah do jej ľudskej dôstojnosti, súkromia alebo občianskej cti, je možnosť obrátiť sa na súd s tzv. žalobou na ochranu osobnosti. Takouto žalobou sa možno domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby sa dotknutej osobe poskytlo primerané zadosťučinenie. Ak bola dotknutej osobe značne znížená dôstojnosť a jej vážnosť v spoločnosti, má takáto osoba právo domáhať sa aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. 

 

Podnet na ústavný súd

V prípadoch, keď sú diskriminujúcimi subjektmi orgány štátnej správy, orgány verejnej správy, samosprávy alebo súdy prostredníctvom svojich rozhodnutí, môže sa dotknutý jednotlivec obrátiť na Ústavný súd SR a žiadať o nápravu. Sťažovateľ môže po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov namietať porušenie práva na rovnosť. Lehota na podanie sťažnosti je dva mesiace od posledného rozhodnutia, postupu alebo opatrenia, na ktoré sa občan sťažuje. Pred ústavným súdom však možno namietať porušenie zásady rovnosti len pri uplatňovaní tých základných práv a slobôd, ktoré sú zakotvené v Ústave Slovenskej republiky.

 

Sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva

Po vyčerpaní vnútroštátnych opravných prostriedkov sa možno domáhať ochrany aj na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Porušenie ustanovenia o zákaze diskriminácie však možno namietať len v súvislosti s porušením tých práv, ktoré sú obsiahnuté v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd  (ďalej len „Dohovor“). Táto sťažnosť totiž smeruje voči štátu, ktorý vo vzťahu k sťažovateľovi porušil niektoré právo obsiahnuté v Dohovore. 

​

Sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva je potrebné zaslať v lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď bolo sťažovateľovi doručené posledné rozhodnutie vo veci. Sťažnosť sa podáva na formulári, ktorý sa nachádza na webovej stránke Európskeho súdu alebo formou písomnosti. Tá musí obsahovať všetky potrebné náležitosti, identifikáciu sťažovateľa, základné faktické údaje o prípade, označenie konania alebo nezákonného rozhodnutia štátneho orgánu, popis využitých prostriedkov nápravy ako aj  označenie článkov Dohovoru, ktoré dotknutá osoba považuje za porušené. 

 

 

Dátum: 03.04.2023

Autor: Mgr. Emília Kuželjová

Foto: internet